Nový online svet

Hooverova priehrada

 
Hooverova priehrada bola dokončená a daná do plného užívania 30. júla 1935. Najmodernejšie vodné dielo svojej doby bolo vybudované na divokej rieke Colorado - na hraniciach štátov Arizona a Nevada. Hrádza skrotila vody dravej rieky, zamedzila každoročným povodniam v okolí je toku a zároveň sa stala zdrojom elektrickej energie pre státisíce obyvateľov oblasti. Postavená bola v 30. rokoch 20. storočia, počas svetovej krízy a zabezpečila zamestnanie pre tisíce robotníkov a dodávateľov.

Samotnú hrázdu tvorí 220 metrov vysoká a 379 metrov dlhá betónová klenba, vďaka ktorej vzniklo priehradnej jazero Mead (dlhé 185 km, hlboké 180 m). Priehrada bola pomenovaná po prezidentovi Hoover, ktorý sa významne zaslúžil o jej výstavbu.

Hooverova priehrada je postavená na rieke Colorado, ktorá tečie zo Skalnatých vrchov do Kalifornského zálivu, prekonávajúc vzdialenosť okolo 2 250 kilometrov. Problémy z divokou horskou riekou sa opakovali v jarných mesiacoch, keď ju napĺňal topiaci sa sneh a spôsobovala ničivé záplavy. Na jeseň bol zase prietok vody v rieke minimálny, čo sa prejavovalo nedostatkom vody v jej povodí.

 

Jednou z hlavných prekážok pre plánovanú výstavbu priehrady bola obava niekoľkých štátov, nachádzajúcich sa v povodí Colorada, že hlavný úžitok z novej priehrady bude mať Kalifornia, ľudnatý americký štát z obmedzeným vodným zdrojom. Preto bola v roku 1922 zriadená komisia, v ktorej boli zástupcovia siedmich štátov a predstaviteľ federálnej vlády, vtedajší minister obchodu a neskorší prezident USA Herbert Hoover. Hooverovi sa podarilo dosiahnuť dohodu o využívaní vôd Colorada, ktorá bola podpísaná 24. novembra 1922 a do histórie vošla pod názvom Hooverov kompromis.

Zákon “Boulder Canyon Project!, schvaľujúci výstavbu priehrady, podpísal americký prezident Calvin Coolidge 21. decembra 1928. Ako už vyplýva z názvu tohto zákona, priehrada mala byť pôvodne postavená na mieste, ktorá sa nazývalo Boulder Canyon, čiže Boulderský kaňon. Po zmene plánov sa priehrada začala stavať na mieste, známom ako Black Canyon, čiže Čierny kaňon, ale názov projektu sa nezmenil. Prvé prostriedky na projekt boli pridelené v júli 1930, keď už bol Herbert Hoover prezidentom USA.
 
Na výstavby priehrady bolo vytvorené konzorcium zo šiestich firiem - Six Companies. Stavebný kontrakt bol podpísaný 11. marca 1931. Výkonný riaditeľ konzorcia Frank Crowe vypracoval mnoho nových metód, ktoré sa uplatnili pri stavbe priehrady. Pred samotnou výstavbou boli povyše a poniže budúcej priehrady postavené zádržné priehrady a vody Colorada boli štyrmi tunelmi (po dvoch v oboch skalných stenách okolo rieky) odvedené okolo miesta výstavby. Vyrazené tunely mali priemer 17,07 m, po vybetónovaní stien (hrúbka betónového obloženia je 914 mm) sa tento priemer zmenšil na 15,24 m.

Pri príprave miesta pre základy budúcej priehrady sa z dna rieky a z jej skalnatých brehov odstránilo 1,15 milióna kubických metrov materiálu. Prvá dávka betónu bola do základov novej priehrady vyliata 6. júna 1933. Samotný proces betónovania predstavoval obrovský problém, pretože nikdy predtým sa takáto masívna konštrukcia nikde na svete nebetónovala. Hlavným problémom bol odvod tepla, sprevádzajúci proces vytvrdzovania betónu. Aby sa tento proces urýchlil, boli do každej novej vrstvy betónu zaliate oceľové rúrky, cez ktoré prúdila voda, chladená v chladiacej továrni, postavenej pri dolnej zádržnej priehrade. Po ochladení bloku betónu boli konce rúrok odrezané a rúrky naplnené výplňovým materiálom. Odborníci vypočítali, že bez takéhoto chladenia betónu by vytvrdzovanie celej obrovskej masy betónu trvalo prilbižne 120 rokov! Posledné dávky betónu boli vyliate v polovici roka 1935.

Generátory na výrobu elektrickej energie nie sú umiestnené priamo v priehradnom múre, ale v samostatných stavbách na oboch stranách rieky pod priehradou. Na prívod vody do tunelov ku generátorom slúžia štyri vežovité objekty v priehradnom jazere. Na vstupe do turbín má voda rýchlosť 137 km/h. V elektrárňach je inštalovaných 17 generátorov (posledný bol na sieť pripojený v roku 1961), ktorých celkový výkon je 2 080 MW. Do roku 1949 to bla najvýkonnejšia hydroelektráreň na svete. Prvá elektrická energia, vyrobená vodou z Hooverovej priehrady, "dorazila" do 428 kilometrov vzdialeného Los Angeles 26. októbra 1936.

Vonkajšie riešenie budov priehrady a vstupných veží je v štýle art deco a je dielom architekta Gordona B. Kaufmanna. Po korune hrádze vedie verejná cesta.

Hooverova priehrada v číslach : Výška priehradného múru 221 m (druhá najvyššia priehrada v USA), Dĺžka koruny 379 m, Hrúbka múru na korune 13,7 m, Hrúbka múru pri dne 201 m, Objem betónu v múre 3,33 milióna m3, Stavebné náklady 49 miliónov dolárov, Priemerný počet pracovníkov na stavbe 3 500, Počas výstavby zahynulo 96 pracovníkov, Plocha jazera Mead 639 km2, Objem vody v jazere Mead 35,2 km3, Celkový výkon generátorov 2 080 MW (Pri plnom výkone vyrábajli generátory toľko elektrickej energie, koľko spotrebovalo mesto s 750 000 obyvateľmi). V roku 1955 bola priehrada zaradená medzi sedem moderných stavebných divov USA.