Nový online svet

Panamský prieplav

Panamský prieplav, projekt spojenia Atlantického a Tichého oceánu súvislou vodnou cestou, dráždil architektov a projektantov dlhé desaťročia. Z hľadiska obchodno politických záujmov Spojených štátov Amerických predstavoval vodný kanál spájajúci východné a západné pobrežie Amerického kontinentu strategický otázku. Vodná cesta by prepojila hospodársky silné východné pobrežie USA s ázijským tovarom a trhom. Panama bola v dobe pred uzavretím stavebných plánov súčasťou Kolumbijskej republiky. Po neúspechu rokovaní o odkúpení sporných území, pristúpili USA k vojenskej ceste riešenia sporu a podporou separatistických snáh Panamy zvrhli miestnu vládu.

Prvá zmienka o prieplave cez šiju v Amerike pochádza od Karla V., ktorý už z roku 1534 povedal, že cesta cez prieplav by uľahčila cestu lodiam do Ekvádoru a Peru. V nasledujúcich storočiach boli zaznamenané rôzne teoretické návrhy na nové obchodné cesty. Až v roku 1855 bola otvorená Panamská železnica, ktorá oživila obchodné cesty a predurčila neskoršiu trasu prieplavu.

V roku 1880 začali Francúzi stavať prieplav, ktorý by nepotreboval plavebné komory, ale v roku 1893 od stavby pre jej technologickú náročnosť a vyčerpanie finančných prostriedkov upustili. V roku 1904, po predchádzajúcej politickej intervencii a posilnení pozícií USA v oblasti, odkúpili vybavenie od Francúzov a začali stavať prieplav s plavebnými komorami. Do prevádzky bol spustený 15. augusta 1914. V 30. rokoch 20. storočia sa potvrdili obavy konštruktérov, ktorí upozorňovali na hroziaci nedostatok vody pre plavebné komory. Problém vyriešilo rozšírenie siete vodných nádrží, a k už existujúcej zásobárni Gatún, pribudlo v roku 1935 vodné dielo Alajuela.

Po druhej svetovej vojne začala byť kontrola prieplavu a priľahlej zóny Spojenými štátmi diskutabilná, a vzťahy medzi oboma krajinami začali byť napäté. V roku 1977 sa americký prezident Jimmy Carter a panamský vodca Omar Torrijos dohodli na začatí procesu odovzdávania prieplavu pod panamskú kontrolu. Proces sa zavŕšil 31. decembra 1999, a kontrola prieplavu prešla plne pod Panamu.

 
Chronológia udalostí:

 
5. február 1900 - Spojené štáty Americké a Britské kráľovstvo uzavreli zmluvu (Hay-Pauncefotova zmluva) o projekte Panamského prieplavu. V znení neskoršej zmluvy o Panamskom prieplave z 18. novembra 1901 získali USA výhradnú kontrolu nad projektovaním prieplavu.

18. január 1902 - Komisia USA pre výstavbu prieplavu vydala súhrnnú správu, v ktorej doporučila viesť jeho trasu cez Panamu. Ešte v tom istom roku schválil americký Kongres zákon o prieplave, podľa ktorého bol prezident Roosevelt poverený odkúpením akcií prieplavu od francúzskej spoločnosti Panama Canal a zahájením rokovaní s Kolumbiou. Kolumbia odmieta pristúpiť na akékoľvek americké návrhy, pretože ich pokladala za ohrozenie vlastnej suverenity.

22. január 1903 - Spojené štáty Americké a Kolumbia uzatvorili zmluvu (Hay-Herrátova zmluva) o dlhodobom prenájme území okolo projektovaného Panamského prieplavu. Kolumbia odmietla dohodu, ako jednostranne výhodnú pre Spojené štáty Americké ratifikovať a naďalej považovala územie Panamy za nedeliteľnú súčasť republiky.

2. november 1903 - Americký prezident Theodore Roosevelt vyslal k Panamskej šiji tri lode námorníctva Spojených štátov Amerických, ktoré mali prekaziť kolumbijské snahy o vojenskú inváziu do oblasti. V Paname medzi tým vrcholia prípravy na protikolumbijské povstanie riadené z USA.

3. november 1903 - Povstanie proti Kolumbijskej vládnej moci v oblasti vypuklo o šiestej hodine večer, v meste Panama. Štátny prevrat si nevyžiadal žiadne obete na ľudských  životoch. Ešte toho dňa ustanovili vodcovia revolúcie dočasnú vládu a z miestneho hasičského útvaru vytvorili prvé jednotky panamských ozbrojených síl. Pri brehoch Panamy hliadkovala loď amerického námorníctva Nashville, ktorá mala odraziť prípadné pokusy Kolumbijskej vlády o potlačenie povstania.

4. november 1903 - Spojenými štátmi Americkými dosadené vedenie krajiny, vyhlásilo nezávislú republiku Panama (pozri: ↓ Panama 4. november 1903 ). 6. novembra 1903 uznala novú republiku vláda Spojených štátov Amerických a už 18. novembra 1903 bola medzi USA a Panamou podpísaná obchodná dohoda o večnom prenájme Panamského prieplavu (Hay-Bunau-Varilova dohoda)

18. november 1905 - Vláda Spojených štátov Amerických a zástupcovia Panamy podpísali dohodu, ktorá dala USA neobmedzené práva na desať kilometrový pás panamského územia za desať miliónov USD a ročnú rentu 250-tisíc USD, počas nasledujúcich deviatich rokov. Spojené štáty Americké mali právo územie vojensky kontrolovať a vybudovať na ňom prieplav.